Pochovaní zaživa: Roztrhaná výstelka truhly, krvavé nechty a hrôza v tvári

Príbuzní Františka Girgu (†66), ktorý zomrel ešte na Veľký piatok 3. apríla 2026 po amputácii nohy chodili pravidelne zapáliť sviečky na jeho hrob. Zrazu tri týždne po Girgovej smrti bolo počuť z hrobu rôzne zvuky. „Trepanie ako búchanie na truhlu,“ uviedol Jozef, jeden z členov rodiny nebohého Františka. Pri hrobe bolo päť žien a dvojročný chlapec, na ktorého hlas mal nebožtík zareagovať.

„Ten chlapec zavolal 'ocko', no a vtedy počuli ten buchot v hrobe... Oni sa zľakli a zutekali. Viete s takým niečím sa ešte nestretli, zľakli sa,“ opísal ďalej Jozef pre TV Noviny.

„Volali sme naňho a on ako keby prehovoril... Také ako keby hlasy bolo počuť a zvuky a že sa k nám ozval. Sme si dali aj slúchadlo pre hluchonemých a sme počúvali,“ povedala Sára, ďalšia príbuzná nebohého. Františkovu dcéru prekvapilo, v akom stave bol jej otec, keď otvorili rakvu. Podľa jej slov vyzeral ako živý a mal červené líca. Ďalší tvrdili, že zvuky počuli nepretržite niekoľko desiatok minút a mali si ich nahrať aj policajti ako dôkaz.

Horor mal pokračovanie

Po tomto horore z Bijacoviec mal Lukáš Dunko z pohrebnej služby neuveriteľný telefonát. „Dnes ráno sme mali telefonát z inej nemenovanej obce. Rodina nám volala, že počuli svojho príbuzného, ako tiež búcha ako v Bijacovciach, že čo keď ich otec ožil,“ povedal v rozhovore pre TV Noviny.

Zdroj: ar

František († 66) zomrel začiatkom apríla.

Podľa Jozefa Magu, majiteľa pohrebnej služby sa nemôže stať, aby niekoho pochovali zaživa. „My sme privolaní k zosnulému, až keď od neho odíde RZP aj obhliadajúci lekár, čiže obidvaja už skonštatovali smrť,“ povedal v podcaste Mateja Zrebného a pridal historku, ktorú zažil na vlastnej koži.

FOTO Angela Haysa, ktorý prežil pochovanie zaživa i z cintorína v Bijacovciach si pozrite TU

„Mali sme raz exhumáciu. Vybrali sme truhlu, otvorili ju, držal som veko, oni to vyšetrovali. Pozrel som a tam boli škrabance zvnútra. Ukázal som im to a oni mi povedali, nech to zavriem. Ten človek sa tam musel zobudiť, dusiť, a neviem čo ešte, nechcem si to predstaviť,“ prezradil v podcaste a dodal, že na niektorých dedinách na Slovensku sa dávajú do truhly zvončeky.

V Amerike v niektorých mestách ešte skôr ako nebožtíka pochovajú, dajú mu na palec povrázok, ktorý z truhly ide až hore von z hrobu, kde visí zvonček. „A keby sa náhodu zobudil, tak zvončekom zazvoní. Preto sa v Amerike v niektorých mestách hneď nepochováva hneď ako skončí pohreb,“ porozprával o teraz už nie známom zvyku. Podľa zdokumentovaných prípadov z minulosti to možno aj má zmysel.

Lawrence Cawthorne, hlavou búchal o veko truhly

Prvý presne zaznamenaný prípad sa stal v roku 1661 v Londýne. Medicína v tom čase ešte nebola na vysokej úrovni a kóma sa tak mohla ľahko zameniť so smrťou. Toto postihlo mäsiara Lawrencea Cawthorna. Ťažko ochorel a upadol do katatonického stavu. Na jeho majetok si robila zálusk jeho domáca, ktorá ho nechala vyhlásiť za mŕtveho bez konzultácie s lekárom, uviedol Blesk.

Krátko po pohrebe sa z cintorína začal ozývať zúfalý krik. Prítomní rýchlo odhalili hrob, odkiaľ vychádzal, a rakvu vykopali. Bohužiaľ už však bolo neskoro. Keď rakvu otvorili, naskytol sa im príšerný pohľad. Výstelka bola úplne roztrhaná. Lawrence mal opuchnuté oči a hlavu zakrvavenú na mieste, kde ňou búchal o drevené veko.

Octavia Hatcherová, zakrvavené nechty a výraz absolútnej hrôzy

V roku 1891 Octavii a Jamesovi Hatcherovcom zomrelo novorodené dieťa. Táto strašná rana Octaviu úplne zničila a pre ťažkú depresiu zostala pripútaná na lôžko. Jej stav sa postupne zhoršoval, až napokon upadla do kómy. Lekári ju nevedeli prebrať a keď sa stále neprebúdzala, vyhlásili ju za mŕtvu.

Zvláštna choroba, pri ktorej nakazení upadali do bezvedomia, sa neskôr začala šíriť mestom. Všetci chorí sa však po čase prebrali. To Jamesa vydesilo a rozhodol sa hrob svojej manželky znovu otvoriť. Rakva bola zvnútra poškodená a Octavia mala zničené, zakrvavené nechty a na tvári výraz absolútnej hrôzy. V rakve zrejme prežívala niekoľko hodín a prežila tak nepredstaviteľne desivú smrť. James dal na jej hrobe postaviť sochu, ktorá tam stojí dodnes.

Angel Hays prežil a navrhol rakvu s chladničkou

Pochovanie zaživa zažil v roku 1937 aj vtedy devätnásťročný Francúz Angel Hays, ktorý mal ale obrovské šťastie. Po nehode na motorke upadol do stavu klinickej smrti a lekári si mysleli, že mu už niet pomoci. Vyzeral tak zúbožene, že policajti radšej nedovolili jeho rodičom pozrieť sa na telo. Nikto však netušil, že Angelo v skutočnosti prežil. A nebyť jeho poistenia, nikto by sa o tom ani nedozvedel.

Angelov otec totiž uplatnil životnú poistku, ktorú na syna platil. Úradníkovi z poisťovne sa to však nezdalo a podozrieval ho z podvodu, preto nechal Angelovo telo exhumovať. To však bolo stále teplé! Po prevoze do nemocnice lekári konštatovali, že mladík skutočne prežil. Neskôr navrhol bezpečnostnú rakvu s rúrou, chladničkou a rádiom. Zomrel v roku 2008.

Stephen Small, únoscovia mu do truhly dali vodu, jedlo i hadicu na dýchanie

Stephen Small zo Spojených štátov bol bohatý a vplyvný americký podnikateľ v oblasti médií. V roku 1987 ho uniesla dvojica Danny Edwards a Nancy Rishová. Nešťastného muža pochovali v drevenej debne asi meter pod zemou. Dostal vodu, jedlo a hadicu na dýchanie. Páchatelia potom od rodiny požadovali výkupné vo výške milióna dolárov.

Rodina plánovala zaplatiť. Po niekoľkých dňoch sa však policajtom podarilo objaviť Smallovo auto a neďaleko aj miesto, kde ho únoscovia zaživa pochovali. Bolo však už neskoro. „Šnorchel“, ktorý mu do rakvy dali, sa rozbil a podnikateľ sa meter pod zemou udusil. Oboch páchateľov poslal súd za mreže na doživotie.

Rosangela Almeida dos Santosová, ruky rozodraté do mäsa

Ďalšou obeťou pochovania zaživa sa v roku 2018 stala Brazílčanka Rosangela Almeida dos Santosová. „Zomrela“ v nemocnici koncom januára na zástavu srdca vyvolanú otravou krvi. O deň neskôr ju pochovali. O ďalších jedenásť dní sa však cintorínom začali z čerstvého hrobu ozývať príšerné zvuky.

Príbuzní preto hrob okamžite nechali vykopať a naskytol sa im podobný pohľad ako v predchádzajúcich prípadoch. Rosangela mala ruky rozodraté do mäsa a vnútro rakvy bolo zničené. Všetko nasvedčovalo tomu, že zvádzala skutočne zúfalý boj o život. Bohužiaľ však márne – záchrana prišla príliš neskoro.

Essie Dunbarová, kazateľ pri otvorení truhly omdlel

Prípad Essie Dunbarovej z roku 1915 by sa dal zhrnúť ako šťastie v nešťastí. Mala práve 30 rokov, keď utrpela veľmi silný epileptický záchvat. Nejavila po ňom známky života a privolaný lekár konštatoval smrť. Príbuzní preto začali organizovať pohreb, ktorý sa konal o pár dní neskôr.

Na pohreb chcela prísť aj jej sestra, no nestihla to, a tak sa obrad konal bez nej. Objavila sa až vo chvíli, keď bola rakva spustená do hrobu a hrobári ju začali zasypávať. Sestra však trvala na tom, že musí Essie ešte naposledy vidieť, a nechala rakvu znovu vytiahnuť a otvoriť. Tým jej zachránila život. Essie na ňu pozerala s úsmevom – očividne bola nažive. Kazateľ omdlel a rodina najprv začala utekať v domnienke, že ide o ducha. Essie však iba upadla do kómy a mala obrovské šťastie, že sa sestra dožadovala posledného rozlúčenia.